Tanečne vychádza tango z viacerých zdrojov – či už sú to payadores pastierov dobytka gauchov, candombé černošských otrokov z Afriky, alebo kubánska habanéra. Typickými nástrojmi sú gitara, klavír, flauta, ale predovšetkým bandoneón. 

Do Európy sa tango dostalo krátko pred prvou svetovou vojnou najmä vďaka Londýnu a Parížu, ošiaľu však čoskoro podľahli aj ďalšie európske veľkomestá. Tango nenechalo nikoho ľahostajným. Získalo si zarytých odporcov aj vášnivých obdivovateľov. Medzi tých prvých patrila patrila predovšetkým cirkev – už roku 1914 ho pápež Bonifác XV. označil za odporné a rozbíjajúce rodinu. Spomedzi obdivovateľov tanga spomeňme aspoň G. B. Shawa, ktorý tvrdil, že tango je jediný spoločenský tanec, ktorý si zaslúži toto pomenovanie.